Půjčky Praha

Original article

1. 1. Ako si nájsť prácu

1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Žiadosť o prijatie do pracovného pomeru vo Švajčiarsku zvyčajne obsahuje motivačný list, životopis (,ktorý môže obsahovať aj fotografiu) a kópie vašich diplomov a pracovných referencií. Váš motivačný list by mal vzbudiť záujem personalistu o detailnejšie preštudovanie žiadosti, ktorá by mala byť napísaná na počítači a rozsahom nie dlhšia ako jedna strana A4. Vždy uveďte dôvody, prečo sa zaujímate o prácu práve v tejto spoločnosti, ako aj zručnosti a skúsenosti, ktorými oplývate. Na záver navrhnite osobný pohovor.
 

Ďalší spôsob hľadania práce je kontaktovať zamestnávateľa s podrobnou žiadosťou o zamestnanie bez vedomia o voľnom pracovnom mieste. V tomto prípade vypracujte váš motivačný list špecificky pre tohto zamestnávateľa. Bežné alebo opakujúce sa listy sú často ignorované. Podrobné žiadosti by mali byť doložené len životopisom. Pracovné referencie a diplomy doložte len v prípade vyžiadania alebo si ich pripravte na pracovný pohovor.

2. 1. Pohyb tovaru a kapitálu

Voľný pohyb tovaru a kapitálu na Európskom trhu je jedným z hlavných pilierov práva EÚ.

Ako funguje jednotný európsky trh? Väčšina tovarov podlieha takzvanej zásade vzájomného uznania, to znamená, že produkty legálne vyprodukované v niektorom z členských štátov môžu byť voľne prevážané a predávané na území členských štátov EÚ. Niektoré obchodné obmedzenia zotrvávajú v určitých citlivých oblastiach, ako sú stavebníctvo a farmaceutický priemysel. Ďalej, členské štáty môžu voľný pohyb tovaru vo svojom vnútornom trhu limitovať za určitých podmienok, vzťahujúcich sa na oblasti ako je zabezpečenie ochrany životného prostredia a zdravie obyvateľstva. Občania EÚ si môžu slobodne kupovať tovar v ostatných členských štátoch pre svoju osobnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistujú obmedzenia, čo si daná osoba smie alebo nesmie kúpiť a vziať so sebou keď vycestuje do inej krajiny. Pri prekročení hraníc členských štátov nie sú zavedené žiadne dane na tovar, pretože hodnota po pridaní dane a spotrebnej dane je zahrnutá už v kúpnej cene. To znamená, že ostatné krajiny nemôžu vymáhať ďalšie zvláštne povinnosti. Prirodzene, existujú niektoré obmedzenia pre špecifický tovar, ako sú tabak a alkohol. Webová stránka Komisie pre dane a colnú úniu poskytuje praktické informácie o pravidlách používania týchto výrobkov v členských štátoch EÚ. Špeciálne pravidlá sa uplatňujú taktiež pri kúpe motorového vozidla na osobné účely v niektorom z členských štátov, a jeho preprave do rodného alebo iného štátu EÚ.

Voľný pohyb kapitálu
Vďaka legislatíve EÚ, ľudia môžu slobodne riadiť a investovať svoje finančné prostriedky v ktoromkoľvek členskom štáte.
Nielen finančné trhy profitujú z voľného investovania a pohybu peňazí, ale každý občan EÚ má nejaký výnos.
S pár obmedzeniami, každý jednotlivec si môže otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, vykonávať platby, investovať v ostatných krajinách EÚ. Navyše, európske spoločnosti môžu investovať, vlastniť, kupovať a riadiť investície a iné európske podniky.
Niektoré výnimky pre voľný pohyb kapitálu sa uplatňujú bez súhlasu členského štátu , najmä súvisiace s daňami, finančnou inšpekciou, verejným posudzovaním polície, praním špinavých peňazí a finančnými pokutami.

2. 2. Hľadanie ubytovania

Vzhľadom na nedostatok ubytovania je vo Švajčiarsku niekedy zložité nejaké si nájsť, predovšetkým v mestách. Začnite preto s hľadaním čo najskôr. Takisto si treba uvedomiť, že nájmy vo Švajčiarsku sú v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami relatívne vysoké. 
Keďže je dlhodobý prenájom finančne náročný, občania EÚ žijúci vo Švajčiarsku sa môžu rozhodnúť pre kúpu apartmánu alebo domu. Avšak kúpa domu alebo apartmánu je tiež vysoká. Na získanie pôžičky je potrebné zložiť najmenej 20% z ceny z vlastných zdrojov. Obytné nehnuteľnosti na predaj je možné hľadať rovnakým spôsobom ako prenájom ubytovania (denná tlač, web stránky alebo realitní agenti).
Mali by ste si taktiež prečítať sekciu o ubytovaní, ktorá obsahuje praktické informácie o zmluvných podmienkach prenájmu a kúpy, nájomných dohodách, preddavkoch, atď.

2. 3. Hľadanie školy

Užitočné informácie o vzdelávaní vyššieho stupňa (vysoké školy a univerzity) sú dostupné na internetovom portáli Kongresu rektorov švajčiarskych univerzít (CRUS). Kritériá prijatia na štúdium vyššieho stupňa vo Švajčiarsku sú veľmi prísne a štúdium na univerzitách je vo všeobecnosti finančne veľmi nákladné. V niektorých prípadoch môžete požiadať o grant. Príslušné informácie možno získať od Federálnej komisie pre zahraničné štipendiá (+41 (0) 58 463 2675).
 

2. 4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Chorvátsko vstúpilo do EÚ v roku 2013. Toto pristúpenie nemá žiadny vplyv na Dohodu o voľnom pohybe občanov medzi Švajčiarskom a EÚ. Vzhľadom k prijatiu ľudovej iniciatívy „proti masovej imigrácií“, Švajčiarská federálna rada už nemôže podpísať Protokol III  o pristúpení Chorvátska Dohody o voľnom pohybe občanov medzi Švajčiarskom a EÚ, pretože by to bolo v rozpore s novými ústavnými predpismi. Chorvátski štátní príslušníci budú prijímaní naďalej na základe Federálneho zákona o cudzincoch (AuG; SR 142.20). Avšak, od 1. júla 2014, Švajčiarsko stanoví samostané kvóty pre zárobkovo činných štátnych príslušníkov Chorvátska.

2. 6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Prioritou EÚ je zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre občanov. Preto s národnými vládami spolupracuje na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia.
Členské štáty sú podporované prostredníctvom:
– výmeny skúseností a spoločnými krokmi
– zriadenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, zabezpečenie a bezpečnosť na pracovisku v rámci celej Európskej únie

Zlepšovanie pracovných podmienok

K dosiahnutiu udržateľných pracovných podmienok je nutné určiť hlavné parametre priaznivého pracovného prostredia a stanoviť tak kritériá pre kvalitu pracovných podmienok.
European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok, Eurofound) v Dubline je agentúra EU, ktorá, ako naznačuje už jej názov, poskytuje informácie, poradenstvo a odborné znalosti o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality práce a zamestnania, medzi ne patrí:

•  zdravie a duševná pohoda na pracovisku – veľmi podstatné kritérium, keďže dobrými pracovnými podmienkami sa dá predchádzať zdravotným problémom z pracoviska, znižuje sa riziko úrazu a zlepšuje organizácia práce
•  vyváženie pracovného života a voľného času – občania by mali mať šancu nájsť medzi týmito dvoma oblasťami rovnováhu
•  rozvíjanie zručností – kvalitná práca je taká, ktorá poskytuje priestor na tréning, zlepšovanie sa a kariérny rast

Sociálny dialóg

Európska únia úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi, vrátane obchodných a odborových organizácií, na celom rade otázok týkajúcich sa zamestnanosti a pracovných postupov. Sociálny dialóg vedie obe strany priemyslu k vzájomnej dohode, ktorá môže mať závažný dosah na európskych pracovníkov. Niektoré sociálne medziodborové dialógy boli zahrnuté do európskeho práva, zahrňujúc zmeny podmienok súvisiacich s  rodičovskou dovolenkou, prácou na dohodu a zmlúv na dobu určitú.    

Niekedy sociálni partneri štrajkujú, čo je známe pod názvom autonómne dohody týkajúce sa práce z domova, stresu v práci, obťažovania a násilia na pracovisku. Sociálny dialóg tiež prebieha v rôznych priemyselných odvetviach, kde boli vytvorené výbory v oblastiach, ako je bankovníctvo, chemické látky, poisťovníctvo, telekomunikácie a ocele.

Pre viac informácií navštívte webovú stránku Komisie pre sociálny dialóg. Organizácie zapojené do medziodborového sociálneho dialógu zahrňujú : Európska konfederácia odborových organizácií a Bussinesseurope.

 Zdravie a bezpečnosť pri práci

Podľa pravidiel EU, zamestnávatelia majú povinnosť zaistiť zdravie a bezpečnosť svojich zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ musí rozvinúť politiku bezpečnosti a ochrany zdravia, čo so sebou nesie zhodnotenia rizík, zdravotné a bezpečnostné školenia súvisiace so zamestnaním, konzultácie s pracovníkmi, poskytnutie prvej pomoci a protipožiarne a evakuačné procedúry. Od zamestnancov, na druhej strane, sa očakáva, že budú dodržiavať pokyny pre bezpečnosť a ochranu zdravia a nahlásiť akékoľvek možné nebezpečenstvá.  

Viac informácií o princípoch EÚ v rámci ochrany zdravia a bezpečnosti, a ako ovplyvňujú jednotlivcov a podniky, je k dispozícii na internetovej stránke Komisie.
Európska agentúra pre zdravie a bezpečnosť pri práci poskytuje mnoho užitočných informácií pre podniky aj zamestnancov.

Určenie minimálnych požiadaviek

Zlepšovanie pracovných podmienok v členských štátoch do značnej miery závisí na stanovení spoločných pracovných noriem. Pracovné zákony a predpisy EÚ stanovujú minimálne požiadavky pre udržateľné pracovné prostredie a sú teraz uplatňované vo všetkých členských štátoch.

Pravidlá Európske únie vzťahujúce sa na pracovné podmienky pokrývajú širokú škálu záležitostí ako pracovný čas, zamestnávania dočasných pracovníkov, práv pracovníkov pracujúcich na čiastočný úväzok a ochranu pre tých, ktorí pracujú na dobu určitú.

Cieľom právnych predpisov v týchto oblastiach je vždy zaistiť vysokú úroveň zamestnanosti, pričom sa dodržujú práva občanov na pracovisku. Napríklad, smernice EÚ zabezpečujú, aby pracovné podmienky zamestnancov na čiastočný úväzok boli porovnateľné s ich kolegami pracujúcimi na plný úväzok.. A takisto zamestnávatelia majú zakázané zaobchádzať inak s pracovníkmi na čiastočný úväzok, ako s pracovníkmi pracujúcimi na plný úväzok.

3. 2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Možnosť uznania Vašej kvalifikácie a kompetencií môže vo Vašom rozhodovaní sa, či sa zamestnať v inom štáte EÚ, zohrať rozhodujúcu úlohu. Nanešťastie, odlišné vzdelanie v každej krajine spôsobuje zamestnávateľom ťažkosti pri správnom posudzovaní kvalifikácie uchádzačov z iných krajín.

Základné princípy uznávania odbornej kvalifikácie v EÚ

Jedným zo základných princípov EÚ je, že každý jej občan má mať možnosť voľne vykonávať svoju profesiu v akomkoľvek členskom štáte. Tento princíp sa žiaľ nedá uplatniť všade, pretože niektoré profesie môžu byť obmedzované národnými reštrikciami hostiteľských štátov.
Na prekonanie týchto prekážok EÚ vytvorila systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa profesie rozdeľujú na regulované (na ktorých výkon je zo zákona potrebná istá odbornosť) a zákonom hostiteľského členského štátu neregulované profesie.

Rada Európy predstavila sériu nástrojov, ktoré majú zabezpečiť zlepšenie v rámci transparentnosti a uznávania kvalifikácií či už v rámci vzdelania alebo práce.

1. Systém Európskych kvalifikácií (EQF) – Jeho zásadným cieľom je vytvorenie prepojení medzi rozdielnymi národnými kvalifikačnými systémami a zabezpečenie hladkého prenosu a uznania diplomov. Jednotlivci aj zamestnávatelia budú ľahšie chápať a porovnávať kvalifikácie získané v inej krajine. Krajiny budú môcť spájať svoje kvalifikačné systémy a od roku 2012 všetky nové kvalifikácie môžu zverejňovať údaje v systéme.

2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARICs) – V roku 1984 bola na podnet Európskej komisie vytvorená sieť Národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní. NARICs poskytujú informácie ohľadom uznávania štúdií, ktoré prebehli v zahraničí. Tieto informačné centrá sa nachádzajú v každom členskom štáte Európskej únie, tak isto aj v štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru a v procese uznávania kvalifikácii v rámci Európy zohrávajú rozhodujúcu úlohu.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) – Snahou Európskeho systému prenosu kreditov je uľahčiť uznávanie štúdia medzi členskými krajinami. Poskytuje prenos štúdia z jednej vzdelávacej inštitúcie na druhú a ponúka mnoho spôsobov, ako získať diplom.

4. Europass – Europass je nástroj na zabezpečenie prehľadnosti odborných zručností. Skladá sa z 5 štandardizovaných dokumentov:

1. CV (Europass životopis),
2. jazykový pas Europass,
3. Europass doplnok k osvedčeniu
4. Europass doplnok k diplomu a
5. Europass mobilita

Systém Europass umožňuje jasné a jednoduché pochopenie zručností a kvalifikácií kdekoľvek v Európe. Centrá Europass, fungujúce v každom štáte Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, boli zriadené ako hlavné miesta, kde môžu obyvatelia o systéme Europass nájsť potrebné informácie.
Databáza Európskej komisie pre regulované profesie zahŕňa vyhľadávač profesií v štátoch EÚ a EHP, kontaktné body a informácie o kompetentných úradoch.

Vzdelávanie a odborná príprava
Uznanie odbornej kvalifikácie 
Europass
Federálny úrad odborného vzdelávania a technológie vo Švajčiarsku
^{[7][8][9][10]}

3. 3. Druhy zamestnania

Zákonom stanovený minimálny vek na prácu je vo Švajčiarsku 15 rokov. V niektorých výnimočných prípadoch (kuriérske služby, ľahká práca, kultúrne, umelecké a športové akcie alebo reklama) môžu byť mladí ľudia zamestnaní vo veku od 13 rokov.
Vo Švajčiarsku existujú rôzne typy pracovných zmlúv. Prvými sú individuálne pracovné zmluvy, v ktorých sa zamestnanec zaviaže pracovať pre zamestnávateľa za mzdu. Tieto zahŕňajú určité práva a povinnosti: zamestnanec musí vykonávať príslušnú prácu, kým zamestnávateľ musí zamestnancovi platiť plat a príspevky na sociálne zabezpečenie, poskytnúť mu platenú dovolenku, atď.
Ďalšou bežnou formou pracovnej zmluvy je kolektívna zamestnanecká dohoda. Založená je na rokovaní medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi, zahŕňa opatrenia pri uzavretí a ukončení a obsah individuálnych pracovných zmlúv, práva a povinnosti zmluvných strán a ako môže byť samotná dohoda aplikovaná a dodržiavaná. Navyše, splnomocnené strany môžu pre isté typy zamestnania spísať štandardnú zamestnaneckú zmluvu.
Práca na čiastočný úväzok a práca na doma (teleworking) môžu byť  vykonávané na všetky tri typy zmlúv.
 Bližšie informácie o samostatnej zárobkovej činnosti a práci au-pair nájdete v príslušných sekciách. 
 

3. 4. Pracovné zmluvy

Švajčiarske právo nestanovuje špecifickú formu pracovných zmlúv. Vo všeobecnosti je možná dokonca aj ústna dohoda, ale odporúča sa písomná pracovná zmluva. Kolektívna zamestnanecká dohoda môže stanovovať potrebu písomnej zmluvy. Pre určité typy zmlúv (napr. učňovské zmluvy alebo agentúrou dohodnuté dočasné pracovné zmluvy) je písomná dohoda zákonom stanovená podmienka.
V prípade uzavretia pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, alebo na viac ako jeden mesiac, je zamestnávateľ povinný v priebehu jedného mesiaca od začiatku pracovného vzťahu zamestnanca v písomnej podobe informovať o hlavných zmluvných podmienkach (mená zmluvných strán, dátum začiatku pracovného pomeru, pozícia zamestnanca, výšku odmeny a počet pracovných hodín). Táto povinnosť zamestnávateľa je obzvlášť dôležitá, ak neexistuje žiadna písomná pracovná zmluva.
Pracovná zmluva musí presne uvádzať aspoň mená zamestnávateľa a zamestnanca, dátum začiatku zmluvy, vykonávanú funkciu a platové ohodnotenie za jej výkon.
Ďalšie dôležité zmluvné ustanovenia sú skúšobná doba, ktorá nesmie presiahnuť obdobie troch mesiacov a výpovedná lehota (bližšie informácie v sekcii o ukončení pracovného vzťahu). Navyše, pracovná zmluva nesmie stanovovať nemorálne alebo  nelegálne úlohy.
Ako pri každej zmluve, základné podmienky obsiahnuté v pracovnej zmluve môžu byť pozmenené jedine so súhlasom oboch strán. Ak sa zamestnávateľ rozhodne zmeniť základnú časť pracovnej zmluvy (napr. chce zamestnancovi znížiť plat), zamestnancovi musí byť predložený pozmeňovací návrh a daná dostatočná doba na zváženie. Ak sa zamestnanec v stanovenom období neohradí, považuje sa to za jeho súhlas so zmenou v pracovnej zmluve.

Odborové organizácie
Možnosti zmluvných vzťahov^[11]

Informácie o ochrane v tehotenstve môžete nájsť v dole uvedených odkazoch: Materstvo – ochrana žien pri práci^[12]

3. 5. Špeciálne kategórie

Ako sme už spomenuli v časti o druhoch zamestnania, minimálny vek na výkon práce je 15 rokov. Pri pracovnom čase mladistvých  sa musí vziať do úvahy ich vek, nedostatok skúseností a vzdelávaciu povinnosť.  Preto nemajú dovolené pracovať v noci alebo v nedeľu.

Ľudia so zdravotným postihnutím sú stále často na pracovnom trhu diskriminovaní. Aby sa tomuto problému predišlo, švajčiarska vláda prijala zákon, ktorý stanovuje rôzne opatrenia s cieľom uľahčiť ich integráciu do sveta práce ( prispôsobenie miesta práce, finančná pomoc pri integrácii atď.). Invalidné poistenie tvorí základ pre pracovnú integráciu ľudí so zdravotným postihnutím. Poskytuje opatrenia na pomoc zamestnanca (profesijné poradenstvo, pracovná rehabilitácia, diéty, cestovné..) aj zamestnancovi (úhrady nákladov za pracovné pomôcky…). Systém nehodovéhopoistenia môže tiež ponúknuť pomoc v tomto smere. Okrem toho existujú súkromné organizácie zamerané na pracovnú rehabilitáciu osôb so zdravotným postihnutím.

3. 6. Samostatná zárobková činnosť

Ak chcete vo Švajčiarsku fungovať ako samostatná zárobkovo činná osoba, máte na začatie podnikania rovnaký nárok ako zamestnaný občan. Samozrejme, podnikáte tak na vlastnú zodpovednosť a riziko. Takýmto osobám sa udeľuje povolenie na pobyt na 5 rokov (povolenie B EC/EFTA) bez obmedzenia geografickej a pracovnej mobility.

Do 14 dní po príchode do Švajčiarska a pred začatím práce, samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi jedného z 27 členských štátov Európskej únie alebo členského štátu EZVO sa musia zaregistrovať na miestnom orgáne miesta bydliska alebo úrade práce, alebo migračnom úrade a požiadať o povolenie na samostatne zárobkovú činnosť. Musíte predložiť platný preukaz totožnosti alebo cestovný pas, ako aj doklady o tom, že spĺňate podmienky pre samostatnú zárobkovú činnosť, ako je  kapitál, bankové výpisy a, kde je to potrebné, zápis do obchodného registra.
 
Vezmite na vedomie, že musíte platiť daň z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 8%, ak váš ročný obrat presahuje 100 000 CHF. Ste zodpovedný za zabezpečenie svojho sociálneho poistenia (starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie pri strate zárobku a zdravotné poistenie). Je mnoho organizácií, ktoré Vám vo Švajčiarsku môžu pomôcť začať vykonávať samostatne zárobkovú činnosť. 

Informácie o jednotlivých typoch poistenia
Poradca pre sociálne zabezpečenie
Informácie o podnikaní, založení spoločnosti^[13][14][15]

3. 7. Platové podmienky

V súčasnosti vo Švajčiarsku neexistuje zákonom stanovená minimálna mzda. Záväzné platové podmienky  a výhody sú zahrnuté jedine v niektorých kolektívnych zamestnaneckých  dohodách. Celková úroveň platov vo Švajčiarsku je zato v priemere vyššia ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine. Napríklad, priemerný hrubý plat na národnej úrovni bol v roku 2013 vo výške 6 000 CHF za mesiac. Priemery sa však výrazne odlišujú  v závislosti od odvetvia.  Pre účely určenia úrovne platov podľa veku a kvalifikácie v siedmych hlavných regiónoch krajiny a vo viac ako 40 odvetviach hospodárstva môžete použiť mzdovú  kalkulačku  Švajčiarskej federácie odborových zväzov^[16] (SGB/USS).
 

Mzdy a platy vo Švajčiarsku sú  v súčasnej dobe stále stanovené na základe odpracovaných rokov. Avšak, zamestnávatelia vo verejnom aj súkromnom sektore sa čím ďalej,  tým viac prispôsobujú systému platov odvodených od výkonu. Platy žien sú vo všeobecnosti  nižšie ako platy mužov bez ohľadu na kvalifikáciu. 
  

Príspevky na sociálne zabezpečenie, automaticky zrážané a platené zamestnávateľmi, sú vo vo Švajčiarsku vo všeobecnosti nižšie ako vo väčšine európskych krajín. Čistý plat (po odpočítaní príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia z hrubého platu, strhnutých pre zamestnanecké  dôchodkové poistenie, príspevok v nezamestnanosti, poistenie, atď.) je teda vo Švajčiarsku vyšší ako v ktoromkoľvek inom európskom štáte, aj keď celkové náklady na život v tejto krajine  sú v porovnaní s ostatnou Európou takisto vyššie. Zrážky na sociálne zabezpečenie z platu predstavujú zhruba 15% hrubej mzdy. Daň z príjmu sa vypočítava na základe čistého platu a tiež sa pohybuje okolo 15%.
 

Švajčiarski štátni príslušníci platia dane na konci roka, zatiaľ čo zahraničným zamestnancom,  ktorí nie sú držiteľmi C povolenia, sa dane odpočítajú každý mesiac zo svojho zárobku (platíš, koľko zarobíš). Ich zamestnávatelia platia odpočítané sumy daňovému úradu. Daňové sadzby medzi kantónmi kolíšu.

Mzdová kalkulačka ^[17]
 
 

3. 8. Pracovná doba

Švajčiarske  právo pracovníkom v priemysle, zamestnancom v kanceláriách, technickým a iným zamestnancom, medzi ktorých patria aj predajcovia vo väčšine maloobchodov, stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 45 hodín. Limit pre všetkých ostatných pracovníkov je 50 hodín za týždeň. V roku 2013 bol priemerný týždenný pracovný čas vo švajčiarskych podnikoch 41,7 hodín (zdroj: Federálny štatistický úrad).

Organizácia pracovného času je spravidla povinnosťou zamestnávateľa, ktorý však  musí dodržiavať príslušné zákonné podmienky (čas na oddych, prestávky, štátne sviatky, voľno cez víkendy, zákaz pracovať v noci a v nedeľu, a pod.), pričom musí pracovný poriadok konzultovať so zamestnancami a prispôsobiť ho čo najviac ich individuálnym potrebám. Pre viac informácicií je najlepšie konzultovať to s Vaším zamestnávateľom alebo priamo s príslušným orgánom.
Nadčasy, ktoré prevyšujujú dohodnutý pracovný čas, ale nepresiahnu zákonom  daný maximálny pracovný čas, musia byť vo všeobecnosti vyplatené s 125%-ným bonusom, alebo ak zamestnanec súhlashlasí s kompenzáciou- náhradným voľnom. Zmluvné strany sa však v písomnej pracovnej zmluve môžu dohodnúť na vlastných podmienkach.  Nadčasy, prekračujúce maximálny týždenný pracovný čas 45 alebo 50 hodín, sú  riadené ustanoveniami Zákonníka práce. Musia byť zaplatené so 125%-ným bonusom, alebo ak zamestnanec súhlasí, kompenzované dovolenkou.
Pri dočasnej práci vykonávanej v noci, v nedeľu alebo počas štátneho sviatku,  vzniká zamestnancovi nárok na špeciálne ohodnotenie. Za pravidelnú  prácu v noci Zákonník  práce zaisťuje 10%-né vynahradenie voľného času pre všetkých zamestnancov. Pokiaľ osoba zamestnanie neukončí, náhrada nemôže  byť finančného charakteru.

3. 9. Dovolenka (ročná, materská, atď.)

Minimálna dovolenka pre zamestnancov a absolventov nad 20 rokov je zo zákona  štyri týždne a pre zamestnancov a absolventov do 20 rokov päť týždňov. Toto minimum môže  byť zvýšené zmluvnou dohodou. Kolektívne zamestnanecké dohody často ukotvujú nárok na dlhšiu dovolenku, hlavne pre zamestnancov s určitým počtom odpracovaných rokov alebo istého veku.
 Výška voľna môže byť redukovaná, ak zamestnanec z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti, predĺženého neplateného voľna a pod. dlhodobo nepracuje. Dovolenka je vo všeobecnosti určená pre aktuálny kalendárny rok,  v ktorom musí byť vyčerpaná minimálne na dva nepretržité týždne. Počas dovolenky zamestnanec poberá plat v jeho plnej výške. Ak pracovný vzťah stále trvá, dovolenka nemôže byť nahradzovaná finančnou kompenzáciou  alebo inak preplácaná.

Vo Švajčiarsku sú nasledujúce štátne sviatky: Nový rok (1.január), Národný deň Švajčiarska (1. august), Deň Nanebovstúpenia Pána a Štedrý deň (25. december). Ostatné sviatky (Veľká noc, Svätodušná nedeľa, Slávnosť tela a krvi Pána, a pod.) sú kantonálne, teda každý kantón o ich uznaní rozhoduje samostatne. Prehľad sviatkov v jednotlivých kantónoch Švajčiarska podľa kantónov nájdete  kliknutím na tento odkaz.^[18]

Práceneschopnosť z dôvodu choroby: väčšina zamestnávateľov vyžaduje pri absencii z dôvodu choroby, dlhšej  ako tri súvislé dni, lekársky doklad. Zákon zamestnávateľom prikazuje do určitého obdobia pokračovať vo vyplácaní mzdy zamestnancovi, neschopného  práce z dôvodu choroby. Navyše, všetky zárobkovo činné matky majú právo na materskú dovolenku na obdobie 98 dní (14 týždňov) od narodenia dieťaťa. Počas ich absencie poberajú 80% z platu v podobe denných dávok, avšak maximálne 196 CHF za deň (2015). V prípade, že kantonálne nariadenia, zamestnanecké regule či kolektívne zamestnanecké dohody  garantujú priaznivejšie príspevky, vždy sa uplatňujú  práve tie. Viac informácií nájdete na tomto odkaze.^[19]
 

Vo Švajčiarsku existujú mnohé typy dovoleniek, ukotvené v zákonoch či kolektívnych zamestnaneckých dohodách. Jedná sa aj o dovolenku pre mladých, ktorá za rok poskytuje päť dní dovolenky navyše pre zamestnancov a absolventov do 30 rokov, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku prácu s mladými ľuďmi. Zamestnávatelia musia zamestnancom takisto umožniť všetky štandardné druhy absencií, ako napríklad pri svadbe, narodení dieťaťa, smrti blízkeho príbuzného alebo sťahovaní.

3. 10. Ukončenie pracovného pomeru

Pracovné zmluvy na dobu určitú, uzavreté  oboma stranami (zamestnávateľ a zamestnanec) sa končia v posledný deň dohodnutého obdobia bez potreby podania výpovede. Ak je zmluva po skončení dohodnutej doby obnovená tichým súhlasom, stane sa z nej časovo neohraničená zmluva. Pracovné zmluvy na dobu neurčitú tohto druhu  môžu byť ukončené ktoroukoľvek stranou za predpokladu, že sa dodrží stanovená výpovedná doba. Ak to vyžaduje druhá strana, musí strana, ktorá zmluvu  vypovedá, uviesť dôvod tohto rozhodnutia písomne. Navyše, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú, môžu  pracovnú zmluvu kedykoľvek rozviazať. V tomto prípade sa pracovná zmluva považuje za ukončenú po vzájomnej dohode  (rušiacou zmluvou).
Počas skúšobnej doby môže zmluvný vzťah po sedemdňovej výpovednej dobe ukončiť ktorákoľvek strana. Výnimky sú možné, ak sú  dohodnuté  v písomnej dohode, štandardnej zmluve  alebo kolektívnej zamestnaneckej dohode, ale skúšobná doba nesmie presiahnuť obdobie troch mesiacov. Po skúšobnej dobe môže byť pracovná zmluva ukončená s účinnosťou ku koncu  ktoréhokoľvek mesiaca, podmienkou je jednomesačná výpovedná lehota v prvom roku služby, dvojmesačná výpovedná lehota v druhom až deviatom roku služby a trojmesačná  výpovedná lehota pre viac ako 9 rokov služby. Tieto lehoty môžu byť  špecificky upravené písomnou dohodou, štandardnou zmluvou alebo kolektívnou zamestnaneckou dohodou.

Špeciálne opatrenia sa uplatňujú, ak pracovná zmluva končí z dôvodu odchodu  do dôchodku. Obvyklý dôchodkový vek pre mužov je 65 rokov a pre ženy 64 rokov. Osoby, ktoré dosiahnu tento vek majú právo na dôchodok (AHV/AVS). Flexibilný dôchodkový systém povoľuje ľuďom  ísť do dôchodku o jeden alebo dva roky skôr alebo pokračovať v práci ďalších jeden až päť rokov.  Predčasný odchod do dôchodku vytvára  penále vo forme redukcie  dôchodku počas trvania penzie, zatiaľ čo v prípade odloženého odchodu do dôchodku sa k dôchodku  vypláca príplatok. Na získanie nároku na dôchodok v plnej výške musia mať muži odpracovaných 44 rokov a ženy 43 rokov.
Ako dodatok k pilieru starobného dôchodku (1. pilier) musí pilier zamestnaneckých  príspevkov (2.) poistencom garantovať príjem vo výške 60% z ich konečnej vzťahujúcej sa mzdy. Spojený dobrovoľný 3. pilier (individuálnych príspevkov) je možné si zaobstarať uzatvorením životnej poistnej zmluvy, doplnkovej poistnej zmluvy alebo cez sporenie.

Informácie o výpovediach a ochrana pred výpoveďou^[20]

3. 11. Zastupovanie pracovníkov

Približne každý štvrtý zamestnaný vo Švajčiarsku je členom odborovej organizácie alebo podobnej asociácie. Na západoeurópske pomery je to pomerne malá časť obyvateľstva. Väčšina odborových a profesionálnych organizácií patrí pod jednu z dvoch  zastrešujúcich organizácií, Švajčiarsku federáciu odborových zväzov (SGB/USS) a Travail Suisse. Výška odborových príspevkov sa výrazne líši od konkrétneho zamestnania a príjmu členov. Členský príspevok sa zvyčajne pohybuje medzi 300 až 600 CHF za rok.
Odborové organizácie chránia záujmy pracujúcich, špeciálne v oblasti pracovných podmienok. S výhľadom na ich vylepšenie sa odbory zúčastňujú na organizovaní každodenných firemných aktivít, vytvárajú kolektívne zamestnanecké dohody a v nevyhnutných prípadoch konajú priamo na pracovisku. Odborové organizácie vykonávajú tiež politickú a sociálnu funkciu. Ruka v ruke s rovnako zmýšľajúcimi jednotlivcami a organizáciami presadzujú sociálnu spravodlivosť a lepšie pracovné podmienky.
Na federálnej, kantonálnej a komunálnej úrovni fungujú takisto rôzne iné organizácie na ochranu pracovníkov, napríklad kantonálne inšpektoráty práce. Vo firmách s viac ako 50 zamestnancami si môžu zvoliť jedného alebo viacerých zástupcov, ktorých úlohou je aktívne uplatňovať účastnícke práva zamestnancov.

Súčinnosť medzi zamestnávateľom a zamestnancom
Odborové organizácie^[21][22]

3. 12. Pracovné spory – štrajky

Súdnu právomoc v sporoch vyplývajúcich z individuálnych pracovných zmlúv  majú kantonálne občianske súdy (spravidla pracovné súdy). Kolektívne  zamestnanecké spory sa v každom kantóne riešia odlišne. Všetky kantóny majú zmierovacie úrady, ktoré takéto spory riešia. Federálny zmierovací úrad preberá právomoc v sporoch, ktoré presahujú územie jedného kantónu, ale koná len na výslovnú žiadosť zúčastnených strán (zamestnávatelia alebo zamestnávateľské asociácie a odborové organizácie) a jedine v prípade, keď pokusy dosiahnuť dohodu priamym rokovaním zlyhali.
Zm zlyhali.
Zákonnosť štrajkov a výluk je opatrená Federálnou Ústavou ako prejav voľného združovania sa, hoci Ústava môže určitže určitým kategóririám ľudí štrajk zakázať. Štrajky a výluky sluky sú v súlade so zákonom len ak sa týkajú pracovných zmlúv, nezabraňujú potrebe udržiavať nenásilné pracovné vzťahy alebo dohodnúť zmier a primerane konajú. Účasť na legálnom štrajku a následná v výluka práce sa nepovažujú za nedodržanie zmluvnej povinnosti pracovať. Zamestnávatelia však nie sú povinní štrajkujúcim počas výluky vyplácať mzdu.

Úradné linky v prípade pracovných sporov
Odborové organiz organizácie^[23][24]

3. 13. Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava – zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce
Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je nevyhnutným základom pre dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce.

EÚ podporuje odbornú prípravu na zamestnanie
Podpora vzdelávania a rozvíjania kvalifikácie v Európe je zabezpečovaná iniciatívou EÚ pod názvom Celoživotný vzdelávací program.
Proces celoživotného vzdelávania zahŕňa formálne, neformálne i všedné formy a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Poskytuje ľudom možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné zručnosti počas celého života, a takisto občanom umožňuje voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Financovanie je možné v širokom spektre aktivít, zahŕňajúc výmenný pobyt, štúdium, získavanie informácií. Existuje mnoho rozmanitých projektov zameraných na študentov aj ich učiteľov a lektorov.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy
V úsilí podporiť atmosféru európskej spolupráce v rámci rozvoja systémov odborného vzdelávania, Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a podnetov.

1. ERASMUS
Považovaný za európsku vlajkovú loď vzdelávacieho programu, Erasmus umožňuje okolo 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí každý rok. Financované je to vyššími vzdelávacími inštitúciami, ktoré medzi sebou spolupracujú.

2. LEONARDO DA VINCI
Rovnako ako pomáha  jednotlivcom dosiahnuť nové zručnosti, tento program pomáha aj organizáciám z oblasti odborného vzdelávania a prípravy spolupracovať s partnermi z celej EÚ, aby si mohli vymieňať osvedčené postupy. Leonardo program financuje rad praktických projektov odborného vzdelávania a prípravy od tých, ktoré dovoľujú ľuďom zaškoliť sa v zahraničí až po tie rozsiahle, ktoré podporujú spoluprácu a vytváranie sietí po celej Európe.

3. GRUNDTVIG
Tento program poskytuje podporu pre výukové a študijné potreby ľudí, ktorí sa zúčastňujú vzdelávacích kurzov pre dospelých. Tento program zahŕňa formálne aj neformálne učenie.

EÚ organizácie, ktoré podporujú pracovné vzdelávanie a školenie
Európska únia disponuje zopár agentúrami na zlepšovanie kooperácie a výmennými pobytmi v praxi:

– Európske centrum pre školenie zamestnancov (CEDEFOP/ Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle)
Bola vytvorená v roku 1975 na podporu a rozvoj vzdelávania zamestnancov v Európe. Založené v Thessaloniki (Grécko), uskutočňuje výskum a analýzy školenia zamestnancov a odborného vzdelávania a svoje poznatky rozširuje rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.

– Európska nadácia pre odborné vzdelávanie
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (mimo EÚ) v modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.

Celoživotné  vzdelávanie – http://ec.europa.eu/education/index_en.htm^[25]

Program Leonardo da Vinci
Európska vzdelávacia nadácia
Európske centrum pre rozvoj odborného vzdelávania^[26][27][28]

 4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – vrchol Európskej sociálnej agendy

Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitných dopravných štruktúr, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život. Európska únia si dala za cieľ neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne znevýhodnené osoby alebo starnutie jej populácie.

Zamestnanie v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí je pre Európsku komisiu hlavnou kľúčovou prioritou. S vyhliadkou riešiť problémy nezamestnanosti a zvyšovať mobilitu medzi zamestnaniami a regiónmi sa na európskej úrovni vytvára množstvo iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Stratégia poskytuje rámec, v ktorom môžu európske krajiny koordinovať svoje politiky zamestnanosti a zdieľať informácie.
A samozrejme, zlepšovanie výhliadok na zamestnanie každého Európana je ťažiskom Európskej desaťročnej stratégie pre ekonomický rast (Európa, 2020). Kľúčová úloha je zaistiť, že 75% Európanov vo veku od 20-64 rokov bude pracovať do konca dekády.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie a dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Európska zdravotná politika sa zameriava na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, čím zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných štátnych orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.

Súčasný Program verejného zdravia (na roky 2008 -2013) má tri hlavné ciele:

• Zlepšovanie občianskej zdravotnej bezpečnosti
• Podpora zdravia a redukcia škodlivých činiteľov na zdravie
• Vytvorenie a rozšírenie informácií a poznatkov o zdraví

Vzdelanie a odborná príprava v EÚ

Členské štáty majú pod dohľadom vlastný systém vzdelania a odbornej prípravy. EÚ spája hodnoty, koordinuje tie aktivity, ktoré môžu mať dopad na kvalitu vzdelania, aby sa dosiahli spoločné ciele a poskytuje svojím občanom rôzne príležitosti na štúdium a odbornú prípravu počas celého ich života.
Aby sa toto mohlo uskutočniť, je potrebné spolupracovať s rôznymi medzinárodnými inštitúciami a spoluúčastníkmi organizácií v oblasti vzdelania, aby sa zlepšila politika a vymieňali skúsenosti. EÚ rozbieha početné množstvo nadačných programov v oblasti vzdelávania v rozsahu svojej pôsobnosti.

Schengenský priestor

Nadobudnutím platnosti v marci 1995 Schengenský dohovor zrušil pohraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel členských štátov.
Dodnes Schengenskú dohodu podpísalo v plnom rozsahu 25 štátov EÚ: Z toho 22 štátov je členom EÚ (Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko a Švédsko), 3 krajiny EHP (Lichtenštajsko, Nórsko a Island) a Švajčiarsko. Veľká Británia a Írsko dohovor nepodpísali. http://www.euroinfo.gov.sk/169/schengenska-dohoda/

Doprava v EÚ^[29]

Európska dopravná politika je zameraná na odstraňovanie prekážok medzi členskými štátmi, vďaka čomu umožňuje rýchlejší a lacnejší presun tovaru a osôb cez hranice. Cieľom je poskytnúť bezpečné, čistejšie a efektívne cestovanie po Európe, tým aj posilňovanie domáceho trhu pre voľný pohyb osôb a tovaru, vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť EÚ je taktiež expertom v oblasti práv pasažierov.

Letecká doprava a práva pasažierov

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo v dôsledku nižšie ceny leteniek a väčší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EU rovnako vytvorila súbor práv s cieľom zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi v leteckej doprave. Ak sa niečo stane , čo sa týka letov z členskej krajiny EU, alebo do členskej krajiny EU u dopravcu registrovaného v EU (alebo v Islande, Nórsku, či Švajčiarsku), cestujúci majú právo na náhradu alebo kompenzáciu. Ak Vám zamietnu nalodenie, let má príliš dlhé meškanie (viac ako 5hodín), alebo bol Váš let zrušený či preložený, máte právo vybrať si, či chcete Vašu cestu do konečnej destinácie presmerovať, alebo žiadať náhradu letenky. Ak sa dožadujete náhrady, stratíte nárok na cestovanie s touto letenkou, na pomoc či presmerovanie z leteckej spoločnosti.
Vaša letecká spoločnosť by Vás mala vždy informovať o Vašich právach a akomkoľvek dôvode zamietnutého nalodenia, zrušenia alebo dlhého omeškania (viac než dve hodiny). Takisto máte nárok na občerstvenie, jedlá, komunikačné spojenie (napríklad telefonický hovor zadarmo) a prenocovanie. Všetko závisí od vzdialenosti letu a doby omeškania. Dodatočne, ak Vám zamietnu nalodenie, Váš let zrušili, prípadne priletíte do cieľového miesta s omeškaním dlhším ako sú tri hodiny, máte nárok na finančnú kompenzáciu od 250 do 600 eur v závislosti od letovej vzdialenosti.

Železničná doprava

Práva cestujúcich železničnou dopravou
Ak váš vlak mešká alebo je zrušený, máte právo na kompenzáciu škody. Taktiež máte právo na adekvátne informácie o meškaní.
Ak meškanie vlaku presahuje 1 hodinu (podľa rozpisu zaznačenom na cestovnom lístku), môžete vykonať nasledujúce kroky:

• Zrušiť celú plánovanú trasu a žiadať o okamžité nahradenie škody v plnej cene lístka alebo časť trasy. Môžete si nárokovať i na časť trasy a jej odškodnenie a zvyšok pokračovať v ceste, alebo cestu, ktorú ste už prekonali, ale meškanie vám bráni v užívaní už zaplatenej destinácie alebo výletu.
• Spýtať sa vášho dopravcu, či nie je možné presmerovať spojenie do vašej konečnej destinácie na skorší čas, alebo čo možno najskôr alebo aj neskorší dátum podľa vašej voľby.
• Pokračovať v ceste aj napriek meškaniu po svojej trase.

Ak sa rozhodnete pokračovať vo svojej ceste, máte právo na kompenzáciu. Ak sa vlak omešká 1- 2 hodiny máte nárok na zľavu 25 % z cestovného lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok na zľavu 50% z ceny lístka. Kompenzácia vám bude vyplatená mesiac po podaní žiadosti o kompenzáciu škody.

 
4. 2. Politický, administratívny a právny systém

Švajčiarsko je federálny a demokratický štát s tromi inštitucionálnymi úrovňami: konfederácia, kantóny a obce. Konfederácia má tri zložky: výkonná moc (Federálna rada, zložená zo siedmich členov, volených na štvorročné obdobie), legislatívna moc (Federálne zhromaždenie, tvorené dvomi komorami, ktoré majú rovnaké práva: Rada štátov so 46 zástupcami reprezentujúcimi kantóny, a Národná rada skladajúca sa z 200 reprezentantov na štyri roky volených zástupcov občanov) a súdna moc (Federálny najvyšší súd). Kantóny, ktorých je 26, majú status federálnych štátov. Obce tvoria najnižšiu a základnú úroveň politického usporiadania vo Švajčiarsku.
Federálna Ústava udeľuje zvrchovanosť –  najvyššiu politickú moc – ľudu, ktorý volí parlament. Ľudom zvolený parlament následne volí vládu (Federálnu radu), ktorá menuje členov Federálneho najvyššieho súdu. Štyri hlavné politick politické strany (všetky zastúpené vo vláde) sú: Švajčiarska ľudová strana alebo Demokratická únia stredu (SVP/UDC), Ľudová kresťanskodemokratická strana (CVP/PDC), Radikálna slobodná demokratická strana (FDP/PRD), Socialistická strana (SP/PS). V roku 2008 sa SVP preorientovala v oblasti záujmu. Niektorí členovia stranu opustili a združili sa v Konzervatívnu demokratickú stranu (BDP). Od tejto doby majú v parlamente stále zastúpenie.
Súdna moc je vo Švajčiarsku vykonávaná predovšetkým na dvoch úrovniach, federálnej  (Federálny najvyšší súd) a kantonálnej (kantonálne súdy). V dôsledku federatívnej štruktúry Švajčiarska, sú súdne orgány v každom kantóne organizované odlišne a postupy v jednotlivých zákonných oblastiach sú v rámci kantónov takisto odlišné.
Viac informácií v nižšie uvedených odkazoch:

Register administratívnych orgánov
Stručný sprievodca Švajčiarskou konfederáciou
Zoznam švajčiarskych súdov^[30][31][32]

 ^[33]

4. 3. Príjmy a dane

Tabuľka priemerných príjmov a zrážok (2012)

Uvedené údaje, prevzaté z prieskumu štruktúry platov Federálneho štatistického úradu, sú štandardizované a majú len ilustratívny charakter. Zrážky sociálneho zabezpečenia zahŕňajú príspevky na starobné a pozostalostné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistenie straty príjmu, schémy zamestnaneckého dôchodkového poistenia, atď.; nezahŕňajú príspevky na povinné zdravotné poistenie, ktoré sa nevzťahujú na príjem, ale sú rozdielne podľa poisťovne, miesta bydliska a zvoleného pokrytia.
Vo švajčiarsku je daň z príjmu odvádzaná Konfederácii (priama federálna daň) a taktiež kantónom a obciam (kantonálna a obecná daň). Každý z 26 kantónov vo Švajčiarsku má svoju vlastnú daňovú legislatívu, preto sú dane v každom kantóne iné. Platitelia dane majú povinnosť raz za rok vyplniť daňové priznanie. Relevantné daňové faktory (príjem a majetok) a výška splatnej dane sú stanovené na základe tohto priznania.
Okrem dane z príjmu, ktorá môže byť nepriamo platená aj občanmi EÚ, je ďalšou dôležitou daňou daň z pridanej hodnoty (DPH) pre väčšinu tovarov a služieb, ktorej výška je momentálne 8%. Medzi ostatné dane odvádzané vo Švajčiarsku patria daň z majetku, daň z motorového vozidla a poplatok za ročnú diaľničnú nálepku.

Prehľad švajčiarskeho daňového systému
Mzdová kalkulačka
Informačné dokumenty o daniach
^[34][35][36]

 4. 4. Životné náklady

Švajčiarsko je jednou z najdrahších krajín v Európe, už len Nórsko, Dánsko a Fínsko sú drahšie.
 Podľa Štatistického federálneho úradu, priemerný príjem na jednu domácnosť vo Švajčiarsku bol 6750 za mesiac v roku 2011. Hlavnými položkami vo výdavkoch bežného občana sú poistenie (hlavne zdravotné poistenie 5,8%, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a príspevky do zamestnaneckých dôchodkových schém poistenia 10% a ostatné poistenie 3,4% ), ďalej ubytovanie a energie (15,4%), dane (12%),potraviny a stravovanie v reštauráci (13%), doprava a pohonné látky (8%),  a zábava, rekreácia a kultúra (6,4%).
V roku 2011 disponibilný príjem – príjem po odpočítaní povinných zrážok a (príspevky na sociálne zabezpečenie, dane, základné zdravotné poistenie, atď.) a výdavkov domácnosti sa pohybuje v priemere 1210 CHF alebo 12,6% na ušetrenie. Domácnosti v najnižšej príjmovej skupine, s hrubým mesačným príjmom nižším ako CHF 4900,  zodpovedajú priemeru bez príjmov na ušetrenie.

Zdroj: Štatistický federálny úrad

Ceny a zárobky v roku 2006^[37]

4. 5. Ubytovanie

Keďže je ubytovanie vo Švajčiarsku dosť nákladné, málo ľudí si môže dovoliť ich domov kúpiť, čo teda spôsobuje, že si mnohí svoje ubytovanie prenajíma. Priemernávýška nájmov (zväčša platené na začiatku mesiaca) so všetkými modernými výdobytkami ako kuchyňa, kúpeľňa, väčšinou bez nábytku je odlišná od regiónu k regiónu. Prenájom zdražel v posledných rokoch. Prenájom sa obyčajne platí mesiac vopred a kúrenie, elektrika, teplá voda, atď.. sa účtujú osobitne.

* Zdroj: Federálny štatistický úrad  

Nájomné zmluvy musia obsahovať: mená vlastníka a nájomcu; identifikáciu nehnuteľnosti a jej funkciu; dobu trvania prenájmu (zvyčajne na neurčito); nájomné a ostatné poplatky. Depozit sa môže platiť len ak je špecifikovaný v zmluve, spolu s jeho výškou (ktorá nemôže presiahnuť sumu 3-mesačného nájomného v prípade nehnuteľnosti určenej na bývanie). Depozit musí byť zaplatený na účet vedený pod nájomcovým menom. Predtým ako vlastník, alebo v niektorých prípadoch predchádzajúci nájomca, odovzdá nájomcovi kľúče, vlastník obvykle nehnuteľnosť skontroluje.
Ak máte záujem kúpiť vo Švajčiarsku nehnuteľnosť, odporúča sa pozrieť si príručku Federálneho úradu spravodlivosti (dole uvedený odkaz) alebo kontaktovať Vašu banku.

Arbitrážne inštitúcie
Leták o ubytovaní^[38][39]

4. 6. Zdravotníctvo

Ambulantná zdravotná starostlivosť je poskytovaná väčšinou lekármi so súkromnou praxou a ambulanciami verejných nemocníc alebo súkromných kliník. Pacienti majú v zásade pri výbere lekára slobodnú voľbu a neobmedzený ľahký prístup k špecialistom. Kantóny a obce poskytujú školskú zdravotnú službu, ktorá zabezpečuje pravidelné prehliadky v štátnych školách, kontroluje stav imunity žiakov, zabezpečuje vakcináciu, atď.

Zubná starostlivosť je poskytovaná prevažne súkromnými zubármi a verejnými zubnými klinikami. Povinné poistenie pokrýva len určité zákroky (zväčša urgentné). Školská zdravotná služba monitoruje dentálne zdravie všetkých žiakov v rôznych obdobiach počas povinnej školskej dochádzky a navrhuje potrebnú liečbu, náklady spravidla účtuje priamo pacientovi.

Za posledné roky vo Švajčiarsku výrazne stúpla dôležitosť domácej zdravotnej starostlivosti (Spitex). Základné poistenie domácu starostlivosť a výpomoc v domácnosti kryje len čiastočne. Poskytovanie týchto služieb je v zodpovednosti obcí, ktoré túto funkciu často delegujú na súkromné subjekty.

Približne jedna tretina liekov autorizovaných na predaj je zahrnutá do zoznamu špeciálnych liekov, ktoré sa vydávajú len na lekársky recept; približne 90% nákladov na tieto lieky prepláca schéma základného povinného poistenia. Lieky, ktoré do zoznamu zahrnuté nie sú, sú hradené pacientom alebo kryté doplnkovým pripoistením; sú dostupné v ktorejkoľvek lekárni v krajine.

Švajčiarsky zdravotný systém je veľmi nákladný. Napriek tomu, že kvalita starostlivosti je na vyššej úrovni ako v iných krajinách, náklady na zdravotnú starostlivosť vo Švajčiarsku sú podľa štúdie OECD^[40] druhé najvyššie na svete, po USA.

 http://www.letemps.ch/dossiers/2005primes/
http://www.oecd.org/dataoecd/30/32/36959618.pdf
^[41][42]

4. 7. Systém vzdelávania

Švajčiarsky vzdelávací systém je význačný svojou rozmanitosťou, každý z 26 kantónov je vo svojom teritóriu zodpovedný za všetky aspekty vzdelávania. Vyučovanie prebieha v nemčine, francúzštine, taliančine alebo rétorománčine v závislosti od jazyka regiónu. Prehľad štruktúry Švajčiarskeho vzdelávacieho systému je k dispozícii  tomto odkaze.^[43]
Výučba jazyka je vo Švajčiarsku veľmi dôležitá. Počas povinnej školskej dochádzky sa žiaci obyčajne učia dva cudzie jazyky, a to druhý štátny jazyk a angličtinu.
Vo všetkých kantónoch povinná školská dochádzka trvá deväť rokov a rozdeľuje sa na primárny a sekundárny cyklus (stredná úroveň I. stupeň). Dochádzka je povinná a bezplatná pre všetky deti, rovnako pre Švajčiarov alebo cudzincov. Obce majú povinnosť všetkým deťom zabezpečiť možnosť navštevovať verejnú školu v ich okolí alebo nablízku. Školské riaditeľstvo každej samosprávnej oblasti (alebo administratíva samosprávnej oblasti, v prípade nezriadenia školského riaditeľstva) poskytuje informácie o všeobecných školských záležitostiach ( napr. poplatky, predpisy alebo doprava). 
Po povinnej školskej dochádzke nasleduje stredoškolská dochádzka – stredná úroveň II. stupňa ( v roku 2012/2013 sa na toto štúdium prihlásilo 358 301žiakov), kde existujú dve možnosti: (1) všeobecné študijné zameranie, napríklad školy s maturitou alebo špecializované školy, alebo (2) odborné vzdelávanie. Asi dve tretiny detí sa po ukončení základnej školskej dochádzky hlási na školy s odborným vzdelávaním (učňovské štúdium), zatiaľ čo jedna tretina sa hlási na školu so všeobecným študijným zameraním.
Tretí stupeň vzdelania zahŕňa rozšírené odborné vzdelávanie, univerzity a odborné školy so štatútom univerzity.

 Schéma vzdelávacieho systému vo Švajčiarsku^[44]
Vzdelávanie a výskum^[45] 

4. 8. Kultúrny a spoločenský život

Kultúrny život vo Švajčiarsku je charakteristický geografickou rozmanitosťou, mnohojazyčnosťou, náboženským pluralizmom a miestnymi zvykmi. Tie sa prejavujú na úžasnom rozsahu a rozmanitosti literatúry, výtvarného umenia, architektúry a hudby. Tradícia sa vo Švajčiarsku uchováva v každom regióne ,dokonca dedine, a všade je iná.
Cirkevné slávnosti, tradičné vidiecke slávnosti a spomienkové výročia historických udalostí, to všetko sú príležitosti na oslavu. Čo sa týka voľného času, bohaté možnosti kultúrneho a rekreačného vyžitia vo Švajčiarsku sú načrtnuté v nižšie vypísaných odkazoch na kultúrne podujatia, historickú turistiku a zoznam športových aktivít.
 

Kultúrne a športové udalosti vo Švajčiarsku – http://www.events.ch/^[46]

Švajčiarsky turistický portál – http://www.swissinfo.ch/eng^[47]
Zoznam švajčiarskych múzeí – http://history-switzerland.geschichte-schweiz.ch/swiss-museums.html^[48]
Kalendár najbližších športových udalostí – http://www.myswitzerland.com/en/home.html^[49]
Výskumný ústav švajčiarskeho umenia – www.sikart.ch^[50]
 

4. 9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

Švajčiarske právo vyžaduje nahlásenie každého narodenia na matrike v mieste narodenia. Nahlásenie narodenia dieťaťa musí osobne vykonať matka, biologický otec dieťaťa (alebo manžel matky alebo muž, ktorý dieťa uznal za svoje vlastné, alebo to zamýšľa), kompetentný praktický lekár alebo pôrodník.

Osoby, ktoré sa chcú zosobášiť, musia kontaktovať príslušný matričný úrad a doložiť požadované dokumenty (pre zahraničných občanov je to osvedčenie o pobyte a dokumenty z krajiny, z ktorej pochádza, kde sú uvedené údaje o narodení, pohlavie, meno, vzťah rodič – dieťa, občiansky stav a národnosť). Kompetentným matričným úradom je buď ten v mieste bydliska alebo aj úrad v mieste, kde sa bude sobáš konať. Občianske svadby sú verejné a konajú sa na registračnom úrade za účasti dvoch svedkov, ktorí dosiahli vek dospelosti. Po obrade príslušný úrad páru vydá príručku rodinnej histórie a, ak si to pár želá, aj sobášny certifikát potrebný na náboženský obrat.
Homosexuálne páry majú vo Švajčiarsku právny status, uznávaný v celej krajine. Registrované civilné partnerstvo im garantuje rovnakú ochranu a povinnosti ako zosobášeným, s výnimkou práva adopcie a práv asistovanej reprodukcie.

Všetky úmrtia musia byť nahlásené matrike v mieste, kde k ním došlo. Ak osoba zomrie vo svojom vlastnom dome, ihneď musí byť privolaný doktor, aby úmrtie potvrdil. Pre nahlásenie úmrtia na matrike sú potrebné nasledovné dokumenty: potvrdenie o úmrtí vystavené lekárom, doklad totožnosti zosnulého, jeho doklad o rodinnej histórii a potvrdenie o občianskom alebo rodinnom stave. Pohreb alebo kremácia je dovolená až potom ako bolo úmrtie zaznamenané na matrike. Informácie o formálnych záležitostiach a štandardných pohrebných postupoch sú dostupné na príslušnom miestnom úrade.

 Administratívne postupy v prípade narodenia – www.ch.ch/en/birth    
Administratívne postupy v prípade úmrtia^[51][52]

4. 10. Doprava

Švajčiarsky železničný systém predstavuje sieť s celkovou dĺžkou tratí presahujúcou 5 035 km a je najhustejší na celom svete. Železničnú dopravu prevádzkujú hlavne Švajčiarske federálne železnice (SBB) a z malej časti tiež súkromné spoločnosti. Trať je plne elektrifikovaná.

Švajčiarske federálne železnice a ostatné transportné spoločnosti ponúkajú širokú škálu možností cestovných lístkov: obyčajné cestovné lístky, cestovné lístky pre viacnásobnú cestu a sezónne cestovné lístky. Informácie sú dostupné na internete alebo v dopravných kanceláriách na staniciach. Verejná doprava je vo všeobecnosti drahšia ako v krajinách Európskej únie, avšak sezónne cestovné lístky (napr. všeobecný sezónny cestovný lístok a polovičný sezónny cestovný lístok) umožňujú značné zľavy.
Vo Švajčiarsku je bezmála 71 000 km ciest. Najvyššia povolená rýchlosť na diaľniciach je 120 km/h, na rýchlostných cestách je to 100 km/h, na hlavných cestách mimo obce 80 km/h a 30 alebo 50 km/h v obci. Za používanie diaľnice v o Švajčiarsku sa platí poplatok. Diaľničná nálepka je povinná pre všetky motorové vozidlá a jej cena je 40 CHF na rok. Zakúpiť ju je možné na colných úradoch, poštách, čerpacích staniciach, automobilových organizáciách a železničných staniciach. Je platná od 1.decembra pred daným rokom do 31. januára nasledujúceho roka (t.j. 14 mesiacov).
Švajčiarsko má vysokú úroveň letovej prevádzky a letiská v krajine patria medzi hlavné medzinárodné križovatky leteckých spoločností. Medzinárodné letiská sú v Zürichu, Ženeve, Bazileji, Lugane a Berne.

Prehľad dopravy vo Švajčiarsku –www.myswitzerland.com^[53]

Švajčiarke federálne železnice – http://www.sbb.ch/home.html^[54]

Vaše práva sociálneho zabezpečenia vo Švajčiarsku: http://ec.europa.eu/employment_social/empl_portal/SSRinEU/Your%20social%20security%20rights%20in%20Switzerland_sk.pdf^[55]

Aktualizované: 07/2015

Bing: ziskat pozicku (source)